V katedrálnom chráme uložia časť svätých ostatkov Alexandra Nevského

Ide o sväté ostatky Alexandra Nevského. Ich časť uložia v oltári katedrálneho chrámu, ktorý ako jediný na Slovensku nesie meno tohto svätca.
Na archijerejskej svätej liturgii, ktorú koncelebrovali prešovský arcibiskup Ján a komárňanský biskup Tichon a dmitrovský biskup Alexander sa zúčastnili stovky veriacich z mesta a okolia.
"Pre Pravoslávnu cirkev na Slovensku a zvlášť pre prešovskú farnosť ide o významnú udalosť. Uloženie ostatkov v našom chráme bude pre veriacich duševným povzbudením a radosťou, " povedal pre médiá hovorca Pravoslávnej cirkvi na Slovensku Milan Gerka.
Podľa neho k nám prichádza vzácna relikvia, pretože pokora, úprimnosť a nezištná služba svojej vlasti i cirkvi počas života tejto historickej osobnosti sú vzorom nasledovania vo viere. Ostatky svätca sa dodnes nachádzali v dvoch pravoslávnych chrámoch na svete, a to v Petrohrade a Moskve. Dnes k nim pribudol tretí a tým je práve prešovský katedrálny chrám.
Sväté ostatky a veľkú procesijnú ikonu dnes popoludní prevezú do rozostavaného chrámu v Košiciach na ulici Československej armády, kde sa o 16. hodine začína akathist k svätému Alexandrovi Nevskému. Po skončení bohoslužby sa delegácia vráti do Moskvy.
Svätý Alexander sa narodil 30. mája 1219 v Pereslave-Zalesskom ako syn ruského kniežaťa Jaroslava Vsevolodoviča. V roku 1236 sa stal kniežaťom v Novgorode. Od víťazstva nad Švédmi na rieke Neve v roku 1240 ho nazývali Alexandrom Nevským.
Milan Gerka, ktorý v Prešove pôsobí ako univerzitný profesor, zdôraznil, že tento muž vložil všetky svoje sily, talent veliteľa a diplomata do obrany Ruskej zemi a svätého pravoslávia pred uchvatiteľmi. Pri uzatváraní mierovej zmluvy so Zlatou Hordou ponúkol dokonca svoj vlastný život za zachovanie mieru pre krajinu. Neskôr, tesne pred svojou smrťou v roku 1263, prijal mníšstvo s menom Alexej.
Cirkevné záznamy hovoria o tom, že pred tým, ako Dimitrij Donský začínal víťaznú bitku na Kulikovom poli, sa na hrobe kniežaťa sami zapálili sviečky. Táto udalosť, ktorá sa stala 117 rokov po jeho smrti, dala podnet na otvorenie hrobu, kde našli jeho ostatky neporušené.
Cár Peter Veľký dal začiatkom 18. storočia v Petrohrade postaviť Alexandro-Nevskú Lavru, kde bol uložené sväté ostatky kniežaťa. Neskôr počas komunizmu boli súčasťou zbierok Múzea cirkvi a ateizmu a samotná rakva bola umiestnená v Ermitáži. Vzácne relikvie odovzdali štátne úrady Ruskej pravoslávnej cirkvi až v roku 1988. O rok neskôr ich premiestnili na pôvodné miesto v Petrohrade.